Neregistrovaný uživatel
Dobrý deň,
Dňa 11.6.2005 – 12.6.2005 sa konali na Kamennom Mlyne pri Bratislave preteky v Agility. Mali byť moje prvé a nesmierne som sa tešila na príjemne strávený víkend v spoločnosti ľudí, ktorých spája láska k zvieratám. Tento víkend mal byť pre mňa dlho očakávaným relaxom. Nikdy, ani v tých najhorších predstavách, by mi nenapadlo, že práve tu stretnem dvoch ľudí, ktorí mi svojim správaním vyrazia dych.
Ani nie po pár minútach strávených na Kamennom Mlyne, narušilo pokojnú atmosféru hrubé a hlučné správanie sa jednej pani. Zo začiatku som tomu neprikladala veľkú váhu. Avšak, keď sa ani po pár minútach intonácia jej hlasu nezmenila, začalo to byť dosť nepríjemné, ale v prvom rade neprimerané dôležitosti danej akcie. No, ale nič, veď každý z nás má právo rozčúliť sa.......
Vzhľadom na to, že som išla na preteky prvýkrát, môj pes musel byť odmeraný, a to, zhodou okolností, už spomínanou pani. Bolo jej povedané, že treba odmerať 5-tich psov. Keď merala tretieho psa, ktorého, a to podotýkam, videla prvýkrát, jej poznámky boli veľmi šokujúce. Majiteľa psa sa pýtala, citujem: „ To čo máš preboha za psa? Veď to nič nezabehne ani nepreskočí, veď to ti zdrhne.“ Po niekoľkých ďalších poznámkach sa zdvihla a odišla preč. Zastavila som ju s tým, že sme tu na meranie ešte dvaja. Následne na to sa začala rozčuľovať. „A to ešte koľkí“ a pod. S hlasom patriacim skôr na futbalový zápas, začala merať môjho psa. „Chyť si ho!“ hovorí , „Veď ja si ho chytím, treba mi len povedať ako.“- bola moja odpoveď. Pomohli mi ho pridržať dvaja ľudia, ktorí s tým majú skúsenosti. Môj pes bol, ja neviem, možno trošku zhrbený, čo sa mu v konečnom dôsledku ani nečudujem, keď mu niekto kričí do ucha. Stačilo ho možno trošku pohladkať, prihovoriť sa mu, ale to by som asi chcela priveľa. Bez akejkoľvek ochoty mi hovorí „ Povedz mu niečo!“,
„Šimon stoj pekne, tu pani ťa chce odmerať“ prihovorila som sa môjmu psovi v nádeji, že pochopí. Ale on aj napriek tomu stál stále rovnako. V krátkej dobe sa do nášho rozhovoru zapojil pán, ktorý sa svojimi pripomienkami míňal našej diskusii, ale to už nie je podstatné. Požiadala som o vrátenie peňazí a tým to pre mňa skončilo. Niekoľko hodín na to som sa dozvedela, ako sa pán Roman Lukáč ešte rozhodne, či si vôbec niekedy na Slovensku v agility zasútažím. A potom mi pani Iveta Lukáčová nechala po tretej osobe odkázať, že sa do súťaže možem vrátiť, ale s podmienkou, že sa ospravedlním, som zostala prekvapená ešte viac! Až do tejto chvíle som ani len netušila, že hlavným kritériom účasti môjho psa v súťaži je ospravedlniť sa človeku, ktorý sa svojim nemiestnym správaním pod celý konflikt sám podpísal. A mimochodom so spomínanou pani aj pánom sme sa videli prvýkrát a nikdy predtým sme si nepotykali, ale to už nechávam na nich.
Najzarážajúcejšia na tom všetkom je predstava, že takýto ľudia sa vyskytnú v komunite tzv. „psíčkarov“, nehovoriac o tom, že jeden z nich, pán Roman Lukáč je predsedom ASK (Asociácie slovenských klubov agility) a druhý, pani Iveta Lukáčová má v asociácií funkciu nielen hlavného trénera, ale aj hlavného rozhodcu.
Teraz neviem, či bol ich prístup výsledkom nedozretej profesionality, alebo sa ich láska k tomuto športu premenila na tvrdý biznis a dokazovanie si dôležitosti na miestach, kde je to prinajmenšom nevhodné. Ako môže hlavný rozhodca osočovať psa, ktorého prvýkrát vidí a urážať majiteľa? Predstavte si , že by v takejto situácii nebol dospelý človek, ale by sa v nej ocitlo dieťa, pre ktoré je jeho psík a čas, ktorý s ním môže tráviť , veľmi podstatný........
Je mi nesmierne ľúto , že takýto ľudia sú súčasťou tak krásneho športu a svojím neprofesionálnym správaním nám berú ilúzie a stavajú tak tento šport do polohy, ktorá mu vôbec neprináleží.
A čo viac, robia tak negatívnu reklamu sponzorom týchto podujatí, lebo či chceme, alebo nie, navonok ich neustále reprezentujú.
Jedno viem určite, podporovať takúto rozhodkyňu príp. organizátorku svojou účasťou na pretekoch nebudem. Verím, že za krátky čas sa budeme na pretekoch agility stretávať s ľuďmi, ktorým nebudú chýbať základy slušného správania, troška ľudskosti a úprimný vzťah tak k zvieratám, ako aj k ľuďom. Je to predsa v záujme nás všetkých......
S pozdravom,
Miroslava Dvořáková
Bratislava
e-mail: miroslavadvorakova@yahoo.com
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Dobrý deň,
Dňa 11.6.2005 – 12.6.2005 sa konali na Kamennom Mlyne pri Bratislave preteky v Agility. Mali byť moje prvé a nesmierne som sa tešila na príjemne strávený víkend v spoločnosti ľudí, ktorých spája láska k zvieratám. Tento víkend mal byť pre mňa dlho očakávaným relaxom. Nikdy, ani v tých najhorších predstavách, by mi nenapadlo, že práve tu stretnem dvoch ľudí, ktorí mi svojim správaním vyrazia dych.
Ani nie po pár minútach strávených na Kamennom Mlyne, narušilo pokojnú atmosféru hrubé a hlučné správanie sa jednej pani. Zo začiatku som tomu neprikladala veľkú váhu. Avšak, keď sa ani po pár minútach intonácia jej hlasu nezmenila, začalo to byť dosť nepríjemné, ale v prvom rade neprimerané dôležitosti danej akcie. No, ale nič, veď každý z nás má právo rozčúliť sa.......
Vzhľadom na to, že som išla na preteky prvýkrát, môj pes musel byť odmeraný, a to, zhodou okolností, už spomínanou pani. Bolo jej povedané, že treba odmerať 5-tich psov. Keď merala tretieho psa, ktorého, a to podotýkam, videla prvýkrát, jej poznámky boli veľmi šokujúce. Majiteľa psa sa pýtala, citujem: „ To čo máš preboha za psa? Veď to nič nezabehne ani nepreskočí, veď to ti zdrhne.“ Po niekoľkých ďalších poznámkach sa zdvihla a odišla preč. Zastavila som ju s tým, že sme tu na meranie ešte dvaja. Následne na to sa začala rozčuľovať. „A to ešte koľkí“ a pod. S hlasom patriacim skôr na futbalový zápas, začala merať môjho psa. „Chyť si ho!“ hovorí , „Veď ja si ho chytím, treba mi len povedať ako.“- bola moja odpoveď. Pomohli mi ho pridržať dvaja ľudia, ktorí s tým majú skúsenosti. Môj pes bol, ja neviem, možno trošku zhrbený, čo sa mu v konečnom dôsledku ani nečudujem, keď mu niekto kričí do ucha. Stačilo ho možno trošku pohladkať, prihovoriť sa mu, ale to by som asi chcela priveľa. Bez akejkoľvek ochoty mi hovorí „ Povedz mu niečo!“,
„Šimon stoj pekne, tu pani ťa chce odmerať“ prihovorila som sa môjmu psovi v nádeji, že pochopí. Ale on aj napriek tomu stál stále rovnako. V krátkej dobe sa do nášho rozhovoru zapojil pán, ktorý sa svojimi pripomienkami míňal našej diskusii, ale to už nie je podstatné. Požiadala som o vrátenie peňazí a tým to pre mňa skončilo. Niekoľko hodín na to som sa dozvedela, ako sa pán Roman Lukáč ešte rozhodne, či si vôbec niekedy na Slovensku v agility zasútažím. A potom mi pani Iveta Lukáčová nechala po tretej osobe odkázať, že sa do súťaže možem vrátiť, ale s podmienkou, že sa ospravedlním, som zostala prekvapená ešte viac! Až do tejto chvíle som ani len netušila, že hlavným kritériom účasti môjho psa v súťaži je ospravedlniť sa človeku, ktorý sa svojim nemiestnym správaním pod celý konflikt sám podpísal. A mimochodom so spomínanou pani aj pánom sme sa videli prvýkrát a nikdy predtým sme si nepotykali, ale to už nechávam na nich.
Najzarážajúcejšia na tom všetkom je predstava, že takýto ľudia sa vyskytnú v komunite tzv. „psíčkarov“, nehovoriac o tom, že jeden z nich, pán Roman Lukáč je predsedom ASK (Asociácie slovenských klubov agility) a druhý, pani Iveta Lukáčová má v asociácií funkciu nielen hlavného trénera, ale aj hlavného rozhodcu.
Teraz neviem, či bol ich prístup výsledkom nedozretej profesionality, alebo sa ich láska k tomuto športu premenila na tvrdý biznis a dokazovanie si dôležitosti na miestach, kde je to prinajmenšom nevhodné. Ako môže hlavný rozhodca osočovať psa, ktorého prvýkrát vidí a urážať majiteľa? Predstavte si , že by v takejto situácii nebol dospelý človek, ale by sa v nej ocitlo dieťa, pre ktoré je jeho psík a čas, ktorý s ním môže tráviť , veľmi podstatný........
Je mi nesmierne ľúto , že takýto ľudia sú súčasťou tak krásneho športu a svojím neprofesionálnym správaním nám berú ilúzie a stavajú tak tento šport do polohy, ktorá mu vôbec neprináleží.
A čo viac, robia tak negatívnu reklamu sponzorom týchto podujatí, lebo či chceme, alebo nie, navonok ich neustále reprezentujú.
Jedno viem určite, podporovať takúto rozhodkyňu príp. organizátorku svojou účasťou na pretekoch nebudem. Verím, že za krátky čas sa budeme na pretekoch agility stretávať s ľuďmi, ktorým nebudú chýbať základy slušného správania, troška ľudskosti a úprimný vzťah tak k zvieratám, ako aj k ľuďom. Je to predsa v záujme nás všetkých......
S pozdravom,
Miroslava Dvořáková
Bratislava
e-mail: miroslavadvorakova@yahoo.com
jo komerce je vsude.. a s ni byznysmani a radoby zajemci a uvedomeli.. lidi jsou uz takovi.. sice ne vsichni, ale vetsina.. holt zkazeny svet :o)))) bud se s tim smiris a budes zit v klidu nebo se budes nervovat a bojovat s tim, ale nic nezmenis.. tak si vyber co zvitezi ???????
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
jo komerce je vsude.. a s ni byznysmani a radoby zajemci a uvedomeli.. lidi jsou uz takovi.. sice ne vsichni, ale vetsina.. holt zkazeny svet :o)))) bud se s tim smiris a budes zit v klidu nebo se budes nervovat a bojovat s tim, ale nic nezmenis.. tak si vyber co zvitezi ???????
Víš, třeba Iveta ani nechtěla křičet, ona má takový hřmotný hlas už od přírody a trochu svérázný smysl pro humor. Nechci se jí nějak moc zastávat, nebyla jsem tam a nevím co se stalo, nebo nestalo. Ale určitě vím, že není nijak zlá, nebo pomstychtivá.
Jinak, uvědom si, že agility je sport, pro mnoho lidí vrcholový sport a pro některé dokonce zdroj obživy. Jako k takovému k němu přistupují. Takže s nenávistí, pomlouváním a různými pletichami se v agi setkáš stejně jako ve fotbale, v hokeji, nebo třeba ve vodním póle. Ty řeči o tom, že všichni agili'táci jsou úžasní, skvělí a kamarádští jsou opravdu jenom řeči. Bohužel. Bylo by krásné, kdyby to tak bylo, ale to by nesměli být ve hře lidé. Takže na příkoří, které Ti způsobili Lukáčovi se pokus zapomenout, pořádně se vrhni na trénink a začni co nejdříve závodit. Svoji úroveň jim nejlépe dokážeš tím, že budeš hodně dobře běhat a vyhrávat. To bude daleko lepší satisfakce než tvrdit - už nikdy nebudu závodit. Prostě jim dokaž, že jsi lepší.
Liba a A3 Hessit
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
jo komerce je vsude.. a s ni byznysmani a radoby zajemci a uvedomeli.. lidi jsou uz takovi.. sice ne vsichni, ale vetsina.. holt zkazeny svet :o)))) bud se s tim smiris a budes zit v klidu nebo se budes nervovat a bojovat s tim, ale nic nezmenis.. tak si vyber co zvitezi ???????
Tohle chce fakt vycouvat a nenechat si kazit radost. Já vím, člověk by to chtěl změnit, říká, si že tohle snad nejde takhle nechat, ale máš psa na radost, nenech si ji vzít handrkováním. Nakonec by tvoji špatnou náladu odskákal právě tvůj pes, on to vycítí, to víš sama. Kašli na to.
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
jo komerce je vsude.. a s ni byznysmani a radoby zajemci a uvedomeli.. lidi jsou uz takovi.. sice ne vsichni, ale vetsina.. holt zkazeny svet :o)))) bud se s tim smiris a budes zit v klidu nebo se budes nervovat a bojovat s tim, ale nic nezmenis.. tak si vyber co zvitezi ???????
Ja by som sa skor nervovala keby som sa s tm mala zmierit :-))))). Co zvitazi???? zostava mi verit, ze ludia, ktory maju srdcom radi tento sport. Ja to nezmenim zmenime to len MY........
DAKUJEM ZA ODPOVED potesila ma :-)
Mirka
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Víš, třeba Iveta ani nechtěla křičet, ona má takový hřmotný hlas už od přírody a trochu svérázný smysl pro humor. Nechci se jí nějak moc zastávat, nebyla jsem tam a nevím co se stalo, nebo nestalo. Ale určitě vím, že není nijak zlá, nebo pomstychtivá.
Jinak, uvědom si, že agility je sport, pro mnoho lidí vrcholový sport a pro některé dokonce zdroj obživy. Jako k takovému k němu přistupují. Takže s nenávistí, pomlouváním a různými pletichami se v agi setkáš stejně jako ve fotbale, v hokeji, nebo třeba ve vodním póle. Ty řeči o tom, že všichni agili'táci jsou úžasní, skvělí a kamarádští jsou opravdu jenom řeči. Bohužel. Bylo by krásné, kdyby to tak bylo, ale to by nesměli být ve hře lidé. Takže na příkoří, které Ti způsobili Lukáčovi se pokus zapomenout, pořádně se vrhni na trénink a začni co nejdříve závodit. Svoji úroveň jim nejlépe dokážeš tím, že budeš hodně dobře běhat a vyhrávat. To bude daleko lepší satisfakce než tvrdit - už nikdy nebudu závodit. Prostě jim dokaž, že jsi lepší.
Liba a A3 Hessit
hrmotny hlas a svojsky zmysel pre humor by nikdy (z mojej strany) neboli dovodom pre utvorenie si negativnej mienky o cloveku. Nedovolim si tvrdit , ze je zla ani postychtiva, ale jednom viem zasady slusneho spravania ju zdaleka obchadzaju a mozno aj laska k zvieratam.....Urcite sa nevzdam agility a sutazit budem, ale nebudem podporovat takehoto organizatora pretekov to mi nieco vo mne nedovoli. Keby sme to obratili na biznis tak ja jej urcite zarobit nedam.....:-)
Dobre viem, ze vsetko co si napisla je najlepsie riesenie......a preto DAKUJEM za krasnu odpoved
Mirka
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Tohle chce fakt vycouvat a nenechat si kazit radost. Já vím, člověk by to chtěl změnit, říká, si že tohle snad nejde takhle nechat, ale máš psa na radost, nenech si ji vzít handrkováním. Nakonec by tvoji špatnou náladu odskákal právě tvůj pes, on to vycítí, to víš sama. Kašli na to.
Presne tak.......ale je smutne, ze v tak krasnom sporte sa najdu takyto ludia......
DAKUJEM za odpoved
Mirka
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
jo komerce je vsude.. a s ni byznysmani a radoby zajemci a uvedomeli.. lidi jsou uz takovi.. sice ne vsichni, ale vetsina.. holt zkazeny svet :o)))) bud se s tim smiris a budes zit v klidu nebo se budes nervovat a bojovat s tim, ale nic nezmenis.. tak si vyber co zvitezi ???????
ta spodna odpoved je pre teba :-)))) neviem preco sa nedodila k tebe asi som nieco zle stlacila :-)))))))