Otočit řazení příspěvků Otočit řazení příspěvků

Neregistrovaný uživatel

20.7.2004 21:46
Neregistrovaný uživatel

Chcem vas poprosit o radu v nasledujucej zalezitosti: Mam patrocnu sucku zlateho retrievera, ktoru som choval v koterci a vo velkej zahrade pri rodinnom dome. Bola velmi pohodovym psom, plna energie. Ale len do chvile, ked som sa pred dvoma tyzdnami prestahoval - tiez do rodinneho domu a tiez s velkou zahradou. Od toho dna je vsak moj pes ako vymeneny. Napriek mojmu usiliu vytvorit jej co najlepsie podmienky, je z nej sklesla bytost, ktora odmieta hru a zerie len minimalne. Cely den, aj ked ju pustim do zahrady len apaticky polihuje. Najhorsie na tom je, ze mi uz dvakrat utiekla a potom sa bezcielne tulala po okoli. To mi predtym nerobila.
Pytal som sa na to veterinara a ten mi poradil predovsetkym venovat jej vela casu a pozornosti (co sa snazim) a pripadne nasadit antidepresiva. Mate niekto skusenost s podobnou situaciou? Ako ste to riesili? Chce to len cas a trpezlivost, alebo naozaj siahnut po tabletkach? Nerad by som mal totiz doma psa, ktory je na tabletkach proti depresii... Poradite?

Neregistrovaný uživatel

21.7.2004 07:10
Neregistrovaný uživatel

Neregistrovaný uživatel napsal(a):
Chcem vas poprosit o radu v nasledujucej zalezitosti: Mam patrocnu sucku zlateho retrievera, ktoru som choval v koterci a vo velkej zahrade pri rodinnom dome. Bola velmi pohodovym psom, plna energie. Ale len do chvile, ked som sa pred dvoma tyzdnami prestahoval - tiez do rodinneho domu a tiez s velkou zahradou. Od toho dna je vsak moj pes ako vymeneny. Napriek mojmu usiliu vytvorit jej co najlepsie podmienky, je z nej sklesla bytost, ktora odmieta hru a zerie len minimalne. Cely den, aj ked ju pustim do zahrady len apaticky polihuje. Najhorsie na tom je, ze mi uz dvakrat utiekla a potom sa bezcielne tulala po okoli. To mi predtym nerobila.
Pytal som sa na to veterinara a ten mi poradil predovsetkym venovat jej vela casu a pozornosti (co sa snazim) a pripadne nasadit antidepresiva. Mate niekto skusenost s podobnou situaciou? Ako ste to riesili? Chce to len cas a trpezlivost, alebo naozaj siahnut po tabletkach? Nerad by som mal totiz doma psa, ktory je na tabletkach proti depresii... Poradite?

Nám se něco podobného stalo, když mi zemřela maminka. Ta byla pro našeho pesana něco jako modla. A jak pejskovi vysvětlit, že už se nikdy nevrátí? Najednou tu nebyla a naše fenka se začala chovat přesně jak popisujete. Žrala minimálně, nebo lépe řečeno skoro vůbec, nechtěla si hrát jenom vždycky někam zalezla a nikoho si nevšímala. Byli jsme také u veta. Ten nás uklidnil, že pokud pije vodu a trošku žere, tak se z toho určitě dostane. Tento její stav trval asi 3 až 4 týdny. Hodně zhubla, ale postupně se jí začala nálada lepšit. Bylo to těžké i pro nás, protože člověk má pocit, že tomu svému pejskovi nemůže nijak pomoci. Vašemu pejskovi se nejspíš stýská po předešlém bydlení. K práškům bych sahala k jako poslední variantě. U nás opravdu stačilo se jí neustále věnovat a snažit se o to, aby na to své trápení zapomněla. Takže pokud alespoň trochu žere a pije, myslím, že bude stačit trpělivost. Snažte se být neustále s ní a něčím ji zaměstnat. Bude to asi těžké, ale určitě to přinese svoje výsledky. L.

Přidejte reakci

Přidat smajlík