Kajmanka dravá (Chelydra Serpentina)

Vyskytuje sa v Severnej, strednej a s časti v Južnej Amerike.

Existujú 4 poddruhy: chelydra serpentina serpentina,

chelydra serpentina acutirostris,

chelydra serpentina osceola,

chelydra serpentina rossignonii.

Žije hlavne v stojatých a pomaly tečúcich vodách. Keďže nie je dobrým plavcom, vyhladáva najmá močiare a zátoky s bahnitým dnom a brehmi, kam sa zahrabáva v čase zimovania. Samca od samice je možné rozpoznať podla masívnejšieho chvosta. Dorastá do velkosti 47 cm (karapax) a može vážit až 30 kg. Pária sa od aprila do novembra a počet vajec v znáške býva 25–30 ks.

V prírode sa Kajmanka dravá živý hmyzom, rybami, obojživelníkmi, dospelé jedince ulovia aj menšie cicavce a vtáky. Požiera aj zdochliny a vodné rastlinstvo. Je velmi žravá. Pri dostatku potravy rýchlo rastie, čo dokumentuju priložené údaje z chovu:

 

vek	dlžka karapaxu
1. mesiac	3 cm
6 mesiacov	6 cm
8 mesiacov	8,5 cm
1 rok	12 cm
1,5 roka	16 cm
2 roky	20 cm

Chov v akvariu 120×55×40 cm (d×h×v), výška vodného stlpca cca 20 cm. Teplota vody 26–27 °C, osvetlenie – žiarivka terra UV. Výkonný filter je pri chove v akvariu nepostrádatelný, najmä pri skrmovaní väčších kusov potravy, ktoré si kajmanka trhá pazurmi. V nádrži sú volne plávajúce akvarijné rastliny (Egeria), ktoré korytnačka občas požiera. Dno akvaria je holé. Možnosť vyliezť na súš kajmanka nevyužíva.

Krmivo: tubifex, patentky, krevety, gamarus, dáždovky, cvrčky, saranče, šváby, múčne červy, zofobasy, slimáky, rybie a hydinove mäso, tiež rozne krmivá pre pre korytnačky a pelety pre koi kapre. Z rýb najmä menšie karasy, ktoré vydržia živé v akvariu, kým ich kajmanka postupne nevychytá. Skrmujem tiež myši, škrečky, potkany, vyradené a uhynuté exoty (zebričky, pestunky). Z rastlinnej potravy žerie okrem akvarijnych rastlin aj kusky šalatu a činskej kapusty, tiež tablety so spirulinou pre akvarijné ryby.

V lete je možný chov v záhradnom jazierku, aj keď kajmanka nevyhľadáva vyhrievanie na slnku ako často chované Chrysemys apod. a radšej sa ukrýva medzi vodnou vegetáciou. Chov kajmanky s inými druhmi korytnačiek, pripadne menšími jedincami vlastného druhu nie je vhodný.

Pri manipulácii s väčšími jedincami treba byť opatrný a chytať ich zozadu za chvost, pretože sa snažia uhryznúť. V čelustiach má kajmanka velkú silu.

Chov tejto zaujimavej korytnačky doporučujem hlavne skúsenejším chovatelom, ktorí sú schopní zabezpečiť dostatok pestrej potravy a majú aj vhodné priestorové možnosti.



Použitá literatúra: Szalay–Szalayová – Chováme korytnačky

časopis Aquatera 5/2000