Uživatel s deaktivovaným účtem

Dobrý den.
Správný název je silážování.
petraodlesa
napsal(a):
V příspěvcích o krmení jsem se setkala s pojmem drožďování. Přijde mi to jako krmení slepic syrovým vykynutým těstem. Má s tím někdo zkušenost?
A nebo už jde o zastaralý způsob, jak do drůbeže dostat vitamíny z droždí?
Ano, jde o využití droždí ke zvýšení vitamínů v krmné dávce. Připravíte si kvásek, jako při zadělávání na buchty a ten namícháte do navlhčené šrotové míchanice a to vše za pokojové teploty. Když si drůbež zvykne, ráda přijímá.
petraodlesa
napsal(a):
jo012810.... děkuji 🤩 čili jen nechat vyběhnout kvásek, hned zamíchat a dát sežrat?
My to míchali pravidelně každou hodinu, ve tři odpoledne jsme začali, po osmé dávali slepicím. Taky se hůř odhadovalo množství a co si budeme povídat, skladovat se to nedá, tak se přebytky vyhodily. Nám to moc nevyhovovalo, přestali jsme s tím po pár měsících. Ale slepicím chutnalo, ne že ne.
Někdo má více drůbeže a třeba i pašíka, tak dělá větší množství, míchá to podstatně méně a nechává kvasit 12 hodin, tudíž má ranní a večerní dávku. Takto to dělával strýc roky a nemohl si to vynachválit.
petraodlesa
napsal(a):
Aha. No tak to pak bylo něco jako klasické kynuté těsto? Jak husté jste to dělali? Čili co hodinu míchat a asi po 9 hodinách zkrmovat?
My to zkrmovali po cca 5 hodinách. A hustotu to mělo řidší než klasické kynuté těsto.
Už si to moc nepamatuji, je to pár let, co jsme to zkoušeli.
Tady to popisuje uživatel karelcerman přesněji, takhle nějak to dělával strýc:
https://www.ifauna.cz/drubez/diskuse/detail/3269978/jecmen-pro-slepice
Máme (my i strýc) zkušenosti jen s pšeničným šrotem.
Výhodnejšie ako drožďovanie sa mi javí kváskovanie, teda nie pivovarské kvasnice, ale žitný kvások. Nepotebujete ani drahé doplnky výživy, ako napr.Propoul. Profylaxia salmonel a iných patogénov. Práve som urobil kúru a svojich. Kváskové krmivo sliepky dlhodobo milujú, drožďované mám pocit po čase odmietajú.
http://web2.mendelu.cz/af_222_multitext/cvicebnice/krmivo.php?krmivo=35
Kvasinky mají ve své struktuře velká buněčná jádra a tím vzniká při krmení u některých druhů zvířat pocit hořké chuti. Existují technologie, které odstraní buněčná jádra (tzv. odhořčené kvasnice). Buněčné stěny kvasinek zvyšují absorbční kapacitu a této skutečnosti se využívá při "vyvazování" mykotoxinů z krmiv.
Je to to isté, ako keď sa ľuďom po antibiotikách doporučujú probiotiká. Aby sa črevo osídlilo správnymi baktériami. Tie vytlačia u hydiny salmonely, patogénne E.coli... Ja krmím kŕmne zmesi, teraz som im pridával fermentovaný(kváskom) hrach. Má to iba jednu nevýhodu. Nedávať veľa a dávať ráno. Môžete aj celý rok. Fermentácia znižuje o 90-95% mykotoxíny v krmive, takže vhodné pre niekoho, kto má "prošlé" krmivo, obilie... Prečo nie veľa? Sliepky toho zožerú hocikoľko, idú sa zabiť za tým, ale ak som dal veľa a poobede, na druhý deň bolo dosť rozbitých vajec, tak 5%. Predpokladám, že veľa kyseliny mliečnej v krmive znižuje vstrebanie vápnika, ktorý sa asi vyviaže na nerozpustné soli. Nosnice potrebujú prístup k vápniku hlavne poobede a večer, ráno menej.
petraodlesa
napsal(a):
Slepice mi v létě nechtějí žrát suché granule N1, namáčím je a přidávám trošku pekařského droždí. Přes noc trošku vykyne, ráno podávám. Chutná jim to.
Ale zkusím raději ten žitný kvásek.
Co je lepší? Z hlediska obsahu vitamínů atd. Drožďový nebo žitný? Poradíte?
Droždovy kvasok vam vytvori z dostupných cukrov vodu,CO2 a alkohol,vit.B. Zitny kvasok je mliecne kvasenie,ktore ciastocne rozklada aj vlakninu, samozrejme cukry,ale aj bielkoviny a tuky, vytvara kyselinu mliecnu a kopec roznych vitaminov, bielkoviny specificke pre bakterie,ktore su podobne masu okrem metioninu. Zitny kvasok vam napravi aj zatuchnute obilie. To je ako porovnavat RollsRoyce a Skodu
Ma ale aj jednu nevyhodu,bohuzial. Vysoky obsah kyselin zhorsuje vyuzitelnost vapnika, co vedie ku zlej skrupine. Takze s mierou
V domácom kŕmení najviac chýbajú bielkoviny, aminokyselina metionín a fosfor. Ešte som nespomenul, ža fosfor je v obilí viazaný vo forme málo využiteľných fytátov, preto niektorí výrobcovia pridávajú fytázu do krmiva, napríklad Energys. Xylanáza sa pridáva na rozklad vlákniny (čo v praxi znamená, že energetická hodnota pšenice sa takmer zrovná kukurici, ktorá má vlákniny menej, 2x viac oleja ako pšenica-zanedbateľný rozdiel). Ak použijete ražný kvások a časť obilia dajme tomu 25% necháte prekvasiť a zmiešate so 75% zvyškom krmiva, tak v krmive dramaticky stúpne obsah fosforu, zároveň Vám stúpne aj využiteľnosť inak nestráviteľnej vlákniny. Mikroorganizmy mliečneho kvasenia si tieto enzýmy vytvárajú samé. To kvasinky nedokážu.
laying hen
napsal(a):
V domácom kŕmení najviac chýbajú bielkoviny, aminokyselina metionín a fosfor. Ešte som nespomenul, ža fosfor je v obilí viazaný vo forme málo využiteľných fytátov, preto niektorí výrobcovia pridávajú fytázu do krmiva, napríklad Energys. Xylanáza sa pridáva na rozklad vlákniny (čo v praxi znamená, že energetická hodnota pšenice sa takmer zrovná kukurici, ktorá má vlákniny menej, 2x viac oleja ako pšenica-zanedbateľný rozdiel). Ak použijete ražný kvások a časť obilia dajme tomu 25% necháte prekvasiť a zmiešate so 75% zvyškom krmiva, tak v krmive dramaticky stúpne obsah fosforu, zároveň Vám stúpne aj využiteľnosť inak nestráviteľnej vlákniny. Mikroorganizmy mliečneho kvasenia si tieto enzýmy vytvárajú samé. To kvasinky nedokážu.
No, toto? Takže žitný kvásek ano, droždí ne. Čili drožďování žitným kváskem jednou týdně, nebo dvakrát maximálně?
Děkuji za obsáhlé vysvětlení.
Kľudne dávajte aj denne, ale max. 10-20% celkového objemu krmiva. Zabezpečte dostatok vápnika. Moje pozorovanie bolo, keď som skrmoval kvasnice, tak prvý, prípadne druhý deň sa sliepky išli za krmivom zblázniť a neskoršie im už nechutilo. Kváskované žerú s veľkou chuťou neustále.
http://web2.mendelu.cz/af_222_multitext/cvicebnice/krmivo.php?krmivo=35
Tu je možná odpoveď v texte.